Dnes sa mi hlásil kandidát na pozíciu Projektového manažéra do výrobnej spoločnosti, že má o tú prácu veľký záujem a určite by ju zvládol.
Telefonicky sme sa dohodli, že mi pošle životopis. Poslal. Teda poslal mi mail s popisom prác za posledné roky, ktoré strávil prácou v Nemecku. Pán nemal vysokoškolské vzdelanie, ani potrebné znalosti (napr. práca v SolidWorks).
Boli sme dohodnutí na telefonáte, tak som ho neodmietla mailom, ale som mu zavolala a vysvetlila, prečo ho nemôžem na pozíciu odporučiť. Nasledujúci dialóg skúsim prerozprávať:
Kandidát (K): Ale to predsa nevadí, že nemám vysokú školu, mám dobrú nemčinu a prax.
Ja, personalista: (P): určite by to neprekážalo, ak by ste praxou nadobudol potrebné skúsenosti. Napríklad, potrebujete ovládať prácu v SolidWorks.
K: To je práca s počítačom, do toho sa dostanem raz dva.
P: Možno áno, ale aj toto učia napríklad na vysokej škole, ak by ste ju mali ukončenú, túto zručnosť už máte.
Ticho
K: Ale veď aj v parlamente sú poslanci bez titulu. A vidíte, riadia našu krajinu.
P: To máte zrejme pravdu, ale aj keď ma to mrzí, na túto pozíciu Vás nemôžem posunúť.
Tak mi to vŕta v hlave. Aj Steve Jobs nemal skončenú vysokú školu a titul, napriek tomu ako vieme, založil a viedol úspešnú firmu. Ale zase na druhej strane, nedali by ste si projektovať dom niekomu, kto nemá titul architekta a operovať slepé črevo niekomu, kto nemá titul lekára.
Titul nie je zaklínadlo. Ale znamená, že ste (mali by ste byť) odborník. Prečo si za každú cenu politici chcú kúpiť titul? Majú pocit, že bez titulu nemôžu riadiť našu krajinu? A môžu?
Mária Harvaníková, Executive Manager
Článok a diskusiu nájdete na LinkedIn.
Ak máte záujem sledovať aktuálne pracovné príležitosti a aktuality z oblasti HR, pridajte sa k nám aj na firemnej LinkedIn stránke a firemnej Facebook stránke.